Začíname s výcvikom - 1.Privolanie
Nácvik privolania
Ako by to vyzerať nemalo
"Poď sem! No tak, povedala som SEM. No tak ideš?! Sem poď! KU MNE! OKAMŽITE SA VRAŤ!" Hlas naberá na intenzite a hystérii. Obloky na sídlisku sa začnú opatrne otvárať, zvedaví ľudia vyrušení krikom nazerajú na scenériu odohrávajúcu sa na pár metroch štvorcových zelenej plochy medzi panelákmi. Stredne veľký pes uteká krížom do neznáma a šprintom ho nasleduje kričiaca pani XY.
Nie nadarmo sa vraví - privolanie = alfa a omega. Pokiaľ chceme nášho psa zvládať, potrebujeme, aby nás 100% počúval. Nemusí sa jednať o kompletný výcvik počínajúci vyštekávaním figuranta v úkryte a končiaci pri balansovaní na zadných nohách pri dogdancingu. Pre bežné spolužitie so psom nám stačia 4 základné úkony:
- Privolanie na 100%
- Chôdza na vôdzke
- Sadni/ľahni
- Odloženie
Prečo je "privolávačka" taká dôležitá?
Situácia I.: Je krásny letný deň a pán Z sa vybral so svojím ovčiakom na každodenný beh. Založil mu obojok, pripol vôdzku a výťahom sa zviezol dolu k autu. Otvoril kufor a prikázal mu vyskočiť do vnútra, keď tu zrazu karabína praskla. Ozvala sa rana ako z dela, keď sa zo šramotom odrazila od kovového rámu. Pes spanikáril, zazmätkoval a rozbehol sa. Pán Z naň zavolal raz, dva razy, tretí krát. Pes nereagoval. Splašene lietal po hlavnej ceste. Nanešťastie cestou práve prechádzalo auto.
Situácia II.: Mladá rodinka sa rozhodla stráviť deň voľna výletom do prírody. Svojho maltezáčika, samozrejme, vzala so sebou. Bol to ich rodinný miláčik. Vzduch bol presýtený sviežou vôňou jari. Rezko kráčali turistickým chodníkom šťastne sa hrajúc s Bennym. Do cesty im vletel krásne sfarbený motýľ. Benny ho zaregistroval a hravo sa za ním rozbehol. Prebehol 10, 20, 30m. "Benny! Sem poď" zaznelo z diaľky, no Benny volanie ignoroval. "Benny, vráť sa!! Poď sem!" Benny však napriek opakovanému zvolaniu zmizol za zákrutu. Bolo to naposledy, čo ho videli.
Privolávanie využívame každodenne. Či už vybehneme na pár minút pred dom, alebo sa rozhodneme pre dlhšiu túru, či sedíme doma a chceme sa uistiť, že náš pes je niekde pri nás. Privolanie môže nášmu psovi zachrániť život.
Často sa stretávam s názormi, že "malý" pes nepotrebuje výchovu. Je predsa roztomilé ako cerí zuby a snaží sa zaútočiť na ruku. Keď odbehne, nikto sa ho nezľakne. Veď je taký rozkošný. Výcvik je pre veľkých psov! Hlúposť! Výchova a výcvik sú základnými princípmi spolužitia so psíkom. Výchovou a výcvikom určujeme pravidlá, usmerňujeme nášho psieho kamaráta a upevňujeme náš spoločný vzťah. Je to rovnako dôležité v prípade veľkých ako aj malých plemien. Nezáleží, čí sa jedná o rotvajlera, či o yorka. Mýtus číslo dva znie - ja svojho psa aj tak nikdy nepúšťam. Venčím ho na flexi-vôdzke. Načo mi bude privolanie? Stať sa môže čokoľvek. Karabínka praskne, vôdzka sa pretrhne, či vyšmykne z ruky. Ako potom chytíte psa?
Kedy začať?
Už od prvého dňa. Najideálnejší a najrýchlejší spôsob je motivácia skrz žrádlo (tzv.pamlsky) Pre každého psíka je "to pravé orechové" niečo iné. Niektoré sa potešia syru, iné párku, či psím krekerom alebo piškótou. Pri šteniatku alebo psovi dobre fixovanom na majiteľa stačí dôrazne zvolať "Poď sem!" alebo "Ku mne!" (slovná formulácia je už na vás,) počkáme 1-3 sekundy (prebehne reflexný oblúk) a začneme cúvať. Keď sa pes dostane do požadovanej vzdialenosti (ku nám), odmeniť pamlskom/hračkou pohladiť a pochváliť.
Druhá varianta: Pokiaľ je psík už starší, alebo na cúvanie nereaguje, pripneme si ho na dlhú šnúru - tzv. stopovačku. (Dá sa kúpiť v galantérii a podomácky zostrojiť). Spravíme na nej pár uzlov (lepšie sa nám s ňou bude manipulovať) a necháme mu ju zapnutú voľne ťahať. Je to naša predĺžená ruka. Pes ju nosí pokiaľ nie je privolanie 100%-tné. Privolanie buď je alebo nie je. Neexistuje 85% privolanie. Môže to trvať mesiac, dva, ale i pol roka. Každý psík sa ho však naučí. Dôležité je stále sledovať koniec stopovačky, aby sme naň mohli v krajnom prípade stúpnuť. Pozor! Používame nepružnú tkaninu.
obr: stopovacka
Ako na to? Jasne vyslovíme povel "Poď sem!" Počkáme 1-3 sekundy (prebehne reflexný oblúk), chytíme stopovačku a jedným plynulým pohybom si psíka pritiahneme až k sebe. Netrváme na predsadnutí. Cieľom je, aby pes prišiel k nám. Za stopovačku nešklbeme. Plynulo rúčkujeme. Pohyb nemôže byť sekaný. Keď si psíka pritiahneme k nám, šnúru uvoľníme, psíka pohladíme a odmeníme.
obr:ku mne aj s predsadnutim
Časté chyby
"Poď sem, Rexo, poď sem. Výborný, výborny, poď sem. Sem poď. Dobrý chlapec!" Základné pravidlo - povel vyslovujeme RAZ.
"Poď sem! No tak, povedala som SEM. No tak ideš?! Sem poď. KU MNE!!! KU MNE!! OKAMŽITE SA VRAŤ!" na psa nekričíme.
Pre psa je zapamätávanie si povelov ekvivalentom učenia sa cudzej reči pre nás. Predstavte si, že pracujete v čínskej reštaurácii, pričom jazyk neovládate. Šéf - zdatný Japončík - vám čosi povie, no vy mu nerozumiete. Zopakuje onú neznámu vetu ešte raz, potom začne kričať až v tvári očervenie ako paprika. Vy sa môžete snažiť sebeviac, ale neviete, čo sa vám snaží povedať. Jeho hlas už rezonuje vysiacimi hrncami a panvicami, avšak vy stále neviete, čo máte robiť. Začínate byť zmätený a jeho nervozita prechádza aj na vás. Keď tu zrazu odkiaľsi príde druhý Japonec. Vysloví vetu, ktorú po vás nahnevaný šéf po celý čas kričal, rozbije vajce, opraží ho na panvici. Zopakuje ju, milo sa usmeje a podá panvicu vám. Čo urobíte? Rozbijete vajíčko a opražíte ho. Pri výcviku je za potreba byť dôsledný, láskavý, no i trpezlivý. Ruku na srdce. Dokázali by ste sa naučiť japonsky za rok? Tak ako ľudia, tak i psy zabúdajú, pokiaľ sa s nimi daný cvik dlhší čas neopakoval. Buďte chápaví.
Psíka tiež NIKDY netrestáme, pokiaľ k nám nepríde. Dosiahli by sme pravý opak. Pes by sa nabudúce bál prísť.
Tipy a rady
- S nácvikom privolania začíname v menej rušivom a známom prostredí. Rušivé vplyvy (iné psy, nové prostredie) pridávame až po zvládnutí cviku.
- Neprivolávajte psa len vtedy, keď vidíte rušivý podnet (napr. iný pes). Pes by si mohol privolanie spojiť s ním a pri ďalšom raze by ho automaticky prioritne hľadal.
- Neprivolávajte psa iba, keď ho chcete pripnúť na vodítko. Mohol by sa zdráhať prísť. Privolajte ho, pomaznajte ho a dajte mu voľno.
- Kedy prestať odmeňovať? Praktické je stále pri sebe nosiť nejaké tie pamlsky. Sprvu psíka odmeňujeme pri každom raze, postupne ho odmeňujeme nepravidelne, až chuťovú odmenu môže vystriedať iba slovná, spätá s pohladením.
Držíme vám labky!